Xenofóbia nie je zlá, xenofóbia je prejavom viacgeneračnej skúsenosti a ľudského pudu sebazáchovy

Autor: Jozef Krchnák | 21.8.2015 o 10:29 | Karma článku: 9,94 | Prečítané:  1934x

Áno, priznám sa, som xenofób. Áno bojím sa, bojím sa čiernych a moslimských cudzincov, ale nie na základe ich farby pleti či náboženstva, ale na základe viacgeneračných skúseností so zlým správaním viacerých z nich.

Na základe príkladov z minulosti sa tiež bojím o budúcnosť obyčajných Európanov, bojím sa, že sa Európa za pár storočí zbarbarizuje. Pod barbarstvom si predstavujem neslobodu prejavu, vysokú kriminalitu v podobe častých vrážd, lúpeží, krádeží, neporiadok, mestá plné odpadkov a ošarpaných budov.

Myslím si, že vzájomné spolužitie ľudí rozličných rás a kultúr je veľmi problematické, a takéto spolužitie iba zbytočne vyvoláva roztržky, nenávisť, rozbroje ba až vojny. Dokonca už spolužitie dvoch národov rovnakej rasy a kultúry vyvoláva vzájomné roztržky a obviňovania. Toto tvrdenie sa dá doložiť množstvom príkladov z minulosti i súčasnosti - viď príklady ako Slováci a Maďari na Slovensku, Česi a Nemci v prvej Československej republike, Valóni a Flámi v Belgicku, Španieli, Katalánci a Baskovia v Španielsku, Moslimovia, Chorváti a Srbi v Bosne a Hercegovine, X prípadov národnostných a náboženských rozbrojov, vojen a občianskych vojen v afrických štátoch vďaka kolonizátormi úplne idiotsky určeným hraniciam nerešpektujúcim osídlenie jednotlivých kmeňov, národov a kultúr. A mohol by som pokračovať ďalej a ďalej.

Dobré spolužitie rôznych národov/rás/kultúr na danom území (štvrti, obci, meste, regióne) je možné iba ak zastúpenie menšinového národa/rasy/kultúry je zanedbateľné, rádovo maximálne pár percent. Ak na danom území dôjde k zvýšeniu počtu príslušníkov menšinového národa/rasy/kultúry, dochádza k napätiu, konfliktom i násiliu medzi národmi/rasami/kultúrami. A čím väčší je rozdiel medzi spôsobom života a správaním sa jednotlivých národov/rás/kultúr tým skôr dochádza k napätiu, konfliktom a násiliu. Toto sa dá zdokumentovať na množstve prípadov. A od tých, ktorí tvrdia, že spolužitie rozdielnych rás a kultúr je možné, prosím o uvedenie konkrétnych prípadov!

Aj na Slovensku vieme z vlastnej skúsenosti aké problematické je spolužitie dvoch rôznych rás. Rómovia tu žijú už asi 600 rokov. Dokázali sa za ten čas začleniť do väčšinovej spoločnosti? Áno, mnohí sa začlenili, ale rovnako mnohí iní nie. Ak sa mnohí Rómovia nedokázali začleniť do väčšinou spoločnosti ani za niekoľko storočí, máme si myslieť, že to černosi alebo moslimovia dokážu lepšie? Osobne si myslím, že to nedokážu a tak ako dnes máme na Slovensku veľa izolovaných rómskych osád a sídlisk, bude mať Európa, v prípade masívneho prisťahovalectva, o pár desaťročí podobné mnohé izolované černošské a moslimské štvrte. Veď prvé takéto štvrte už v európskych veľkomestách jestvujú. Netreba pripomínať, že v takýchto štvrtiach je mnohonásobne viac kriminality ako v štvrtiach obývaných belochmi. Áno, kriminalitu zvyšuje chudoba, ale sú belosi zodpovední za ich chudobu? Zlý je aj estetický vzhľad týchto štvrtí – neporiadok, odpadky po zemi, ošarpané budovy. Voči belochom panuje v týchto štvrtiach nevraživosť až nenávisť spôsobená závisťou na ich väčšie materiálne bohatstvo. Preto sa aj belosi boja vstúpiť do takýchto štvrtí a teda sa vlastne správajú ako praví xenofóbi! Ale nie sú xenofóbmi na základe farby pleti či náboženstva, ale na základe zlých skúseností iných ľudí s pobytom v týchto štvrtiach.

Možno ešte nie je problém s prvou generáciou prisťahovalcov. Títo prisťahovalci môžu byť dokonca milí, lebo porovnávajú svoju životnú úroveň v materských štátoch s životnou úrovňou ktorú žijú v Európe. A hoci patria v Európe k úplne najchudobnejším predsa vidia, že ich životná úroveň sa zvýšila oproti životnej úrovni akú mali vo svojej vlasti. Preto sú väčšinou spokojní a sú radi aj za to málo čo im Európania darujú. Vďaka priemerne horšiemu vzdelaniu v porovnaní s belochmi, priemerne horšiemu intelektu i chýbajúcemu rodinnému zázemiu, však vo väčšine nedosiahnu životnú úroveň belochov. A toto nedosiahnutie životnej úrovne belochov spôsobuje problém s druhou generáciou prisťahovalcov. Druhá generáciu už nemá skúsenosť s chudobou vo vlasti ich rodičov. Preto svoju životnú úroveň neporovnávajú s životnou úrovňou vo vlasti ich rodičov, ale porovnávajú ju s životnou úrovňou belochov v krajine v ktorej žijú. A keďže závidia belochom vyššiu životnú úroveň, táto závisť u nich vyvoláva nenávisť voči belochom, odmietanie belošskej kultúry a belošských životných noriem, vymedzujú sa voči belochom a upínajú sa k zdedenej kultúre a normám správania svojich rodičov. A tak dochádza ku vzájomnému odcudzeniu a konfliktom medzi belochmi a potomkami prisťahovalcov.

Ďalším veľkým problémom je islamská viera väčšiny prisťahovalcov. Islám pokladám za náboženstvo, ktoré má v sebe zahrnuté šírenie viery násilím, diskrimináciu, prenasledovanie ba až vraždenie inovercov, zotročenie žien. Stačí spomenúť známy verš z koránu proti inovercom: „Zabíjejte je všude, kde je dostihnete, a vyžeňte je z míst, odkud oni vás vyhnali, vždyť svádění od víry je horší než zabití. Avšak nebojujte s nimi poblíže posvátné Mešity, dokud oni s vámi zde nezačnou bojovat. Jestliže však vás tam napadnou, zabte je - taková je odměna nevěřících!“ Z histórie je známe, že pri prvých dobyvačných vojnách moslimský velitelia podrobeným kresťanom a židom uložili zvláštnu diskriminačnú daň a ostatným inovercom dali na výber buď prijať islám alebo byť zavraždení. A ako vidíme aj dnes, jestvujú moslimovia, ktorí sa týchto zásad držia, ktorí plánujú zabíjanie a zabíjajú inovercov. Uvediem iba malý výber nábožensky motivovaného „len tak“ zabíjania inovercov (do roku 2012 čerpám z časopisu Epocha Special – 99 děsivých teroristických útoku):

Egypt 1997 – vraždenie v chráme kráľovnej Hatšepsut v Luxore,

USA 11. 9. 2001 (motív nemusel byť náboženský, ale mohlo sa jednať o pomstu USA ako svetovému žandárovi),

Thajsko 2002 – výbuchy na ostrove Bali,

Španielsko 2004 – výbuchy štyroch vlakov,

Egypt 2004 – tri letoviská na Sinaji – Taba, Ras al-Šitan, Tarabeen,

Veľká Británia 2005 – štyri výbuchy v Londýne,

Egypt 2005 – letovisko Šarm aš-Šajch, 88 mŕtvych, medzi nimi jeden Čech

Jordánsko 2005 – výbuchy v hoteloch Radisson a Grand Hyatt,

Irak 2007 – vražda 520 až 796 jazídov v dedinkách Kahataniya a Jazzera,

Nigéria 2010 – prvý útok teroristov z Boko Haram, do 500 zavraždených kresťanov v meste Jos,

Irak 2010 – vraždenie kresťanov v Bagdadskom kostole,

Nigéria 2010 – do vzduchu vyhodené 3 kresťanské kostoly a 32 mŕtvych,

Nigéria 2011 – pri 4 útokoch počas roka zabili teroristi celkovo vyše 300 ľudí,

Nigéria 2012 – útok na mesto Kano,

USA 2013 – bostonský maratón (toto sem počtom obetí ani nepatrí, veď boli zabití „len“ 3 ľudia a asi 170 zranených :-(

Pakistan 2013 – mučenie a následná vražda horolezcov, z toho 2 Slovákov

Keňa 2014 – vražda nemoslimských cestujúcich v autobuse

Keňa 2014 – vražda kresťanských baníkov pri Mandere

Francúzsko 2015 – vraždenie Paríži (čiastočne sa jednalo o pomstu za karikatúru Mohameda)

Líbya 2015 – urezanie hláv 21 koptským kresťanom

Pakistan 2015 – vraždenie kresťanov v Láhauru

Tunisko 2015 – vraždenie v múzeu Bardo

Keňa 2015 – vraždenie nemoslimov na univerzite v Garisse

Tunisko 2015 – vraždenie v letovisku Sousse

Nech nikto neobhajuje islám ako normálne náboženstvo, činy islamistov svedčia o úplnom opaku. Áno, veľká väčšina moslimov nie sú teroristi, ale prečo sa takmer všetci teroristi hlásia k islámu? Žiaľ už neviem nájsť prieskum medzi moslimami ohľadne podpory terorizmu, a preto si presne nepamätám percentá, ale aspoň približne - s činmi teroristov podľa jednotlivých krajín súhlasilo od par percent až po vyše 10% moslimov. V druhej kategórii - moslimov, ktorí za istých okolností súhlasia s terorizmom - bolo podľa jednotlivých krajín asi od 10% do niekoľko desiatok percent. Pri takomto veľkom podiele sympatií s terorizmom medzi moslimami, sa nemôžeme čudovať, že zabíjanie nevinných cudzincov a inovercov prebieha nielen vo veľkej väčšine moslimských krajín, ale aj v Európe. A ešte častejšie, takmer denne, sa stávajú obeťou nastražených bômb alebo sebevražedných útočníkov aj nevinní moslimovia na trhoviskách, v mešitách, atď. Niečo zlé musí byť na isláme, keď sa nájde dosť moslimov, a to asi vo všetkých moslimských krajinách, ktorý islám chápu tak, že prikazuje vraždiť inovercov. Dovolím si citovať istého muža ktorý kedysi povedal: „Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie.“

Ak vlna prisťahovalectva bude pokračovať tak ako doteraz, s Európanmi to nedopadne dobre. Ako to môže vyzerať v Európe o niekoľko desaťročí až pár storočí môžeme vidieť už dnes, napr. na príklade juhoamerických miest ktorých centrá sú obklopené prevažne ošarpanými černošskými a indiánskymi štvrťami s vysokou kriminalitou, špinou, neporiadkom. Alebo sa pozrime na Detroit, kedysi pýchu amerického priemyslu, ale teraz už dlhé roky najnebezpečnejším mestom USA. Podľa sčítania obyvateľstva žilo v roku 1950 v meste 83,6% belochov a 16,2% černochov. V roku 2010 tu žilo 10,6% belochov a 82,7% černochov. Okrem vysokej kriminality je mesto povestné aj chátrajúcimi budovami a ako jediné zbankrotované veľké mesto USA (bankrot v roku 2013). A extrémnym príkladom je černošský štát Haiti v Karibskom mori. Nezávislosť od koloniálnej mocnosti, v tomto prípade od Francúzka, získal dávno pred africkými štátmi. Bolo to ešte v roku 1804 a bol to po USA vôbec druhý štát na svete, ktorý sa oslobodil z pod koloniálnej nadvlády! Keďže ho už dlho nevykorisťujú kolonialisti, mal by to byť rozvinutý štát, v skutočnosti je to jeden z najchudobnejších a pre život najnebezpečnejších štátov sveta.

Kombinácia troch faktorov – predpokladaná vyššia pôrodnosť prisťahovalcov v porovnaní s belochmi, nenávisť značnej časti najmä druhej generácie prisťahovalcov voči belochom a islamská viera väčšiny prisťahovalcov – môže mať už o niekoľko desaťročí veľmi ťažký dopad na európsku civilizáciu a o pár storočí zničujúci.

P.S.: Pojmy ako černoch, beloch nepoužívam z dôvodu, že by som takýmto pomenovaním chcel príslušníkov týchto rás nejako haniť prípadne vyzdvihovať, ale pokladám takéto pomenovania za lepšie vystihujúce príslušnosť k rase ako pomenovania Afričan, Európan a pod. Lebo rodeným Afričanom je napr. beloch Christopher Froom, v súčasnosti dvojnásobný víťaz Tour de France, a rodeným Európanom bol napr. černoch Amedy Coulibaly ktorý zastrelil v Paríži 5 ľudí počas útokov teroristov v januári 2015 (nie som rasista, keď som vybral kladného belocha a záporného černocha, radšej by som spomenul kladného černocha Európana, ale žiaľ neviem si rýchlo na nikoho spomenúť).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?